Ako avizovala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie, Komisia predložila svoje vôbec prvé odporúčanie na zvýšenie bezpečnosti novinárov a iných pracovníkov médií. Novinári čelia v posledných rokoch čoraz väčšiemu počtu útokov, ktoré v tých najhorších prípadoch skončili vraždou. V roku 2020 EÚ eviduje viac ako 900 útokov. Komisia reaguje na tento trend opatreniami na zvýšenie bezpečnosti novinárov v teréne i na internete. Vo svojom odporúčaní okrem iného vyzýva na vytvorenie nezávislých vnútroštátnych služieb podpory vrátane liniek pomoci, právneho a psychologického poradenstva či útulkov pre novinárov a pracovníkov médií, ktorí čelia hrozbám. Vyzýva tiež na zvýšenú ochranu novinárov počas demonštrácií, väčšiu bezpečnosť na internete a osobitnú podporu pre novinárky. Komisia bude o vykonávaní odporúčania s členskými štátmi a zainteresovanými stranami diskutovať na príslušných fórach, najmä v rámci Európskeho fóra spravodajských médií. Komisia takisto vykoná hodnotenia, v ktorých zhodnotí dosiahnutý pokrok, pričom bude aj naďalej sledovať bezpečnosť novinárov vo všetkých členských štátoch v kontexte svojej výročnej správy o právnom štáte. Členské štáty by mali Komisii podať správu o opatreniach prijatých na vykonávanie odporúčania 18 mesiacov po jeho prijatí.
- Všeobecné odporúčania: EK apeluje na členské štáty, aby plne využili existujúce vnútroštátne a európske právne predpisy a dôrazne vyšetrili a odsúdili všetky trestné činy. Do tohto procesu môžu zapojiť aj Europol a Eurojust. Členské štáty by mali podporovať lepšiu spoluprácu medzi poriadkovými zložkami a médiami v snahe efektívnejšie identifikovať a riešiť hrozby, ktorým sú novinári vystavení, a poskytovať osobnú ochranu tým, ktorých bezpečnosť je ohrozená.
- Bezpečnosť na protestoch a demonštráciách: Zhromaždenia sa stali v roku 2020 najčastejším miestom útokov na novinárov. Členské štáty by mali poriadkovým zložkám poskytovať pravidelnú odbornú prípravu, aby mohli novinári a iní mediálni pracovníci na týchto podujatiach pracovať bezpečne a bez obmedzení.
- Online bezpečnosť: Novinári na internete čelia podnecovaniu k nenávisti, hrozbám fyzického násilia, ale aj kyberneticko-bezpečnostným rizikám a nezákonnému sledovaniu. Členské štáty sa vyzývajú podporovať spoluprácu medzi online platformami a organizáciami, ktoré majú odborné skúsenosti s bojom proti hrozbám adresovaným novinárom, napríklad podporovaním ich potenciálnej úlohy ako dôveryhodných oznamovateľov.
- Ženy – novinárky, novinári z menšinových skupín a tí, ktorí sa venujú témam rovnosti: Novinárky, novinári patriaci k menšinovým skupinám, ako aj tí, ktorí informujú o otázkach rovnosti, sú najviac vystavovaní hrozbám a útokom. Až 73 % novinárok uviedlo, že pri svojej práci zažili online násilie. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali iniciatívy zamerané na posilnenie postavenia novinárok, ako aj pracovníkov z menšinových skupín a tých, ktorí sa venujú témam rovnosti. Členské štáty by mali zlepšiť transparentnosť a efektivitu nahlasovania útokov a prípadov diskriminácie týchto novinárov a poskytnúť im informácie o tom, ako vyhľadať pomoc a podporu.
Podrobnosti:
Oficiálne stanovisko Európskej komisie